Prípadové štúdie

V kanalizačných systémoch, septikoch a iných chemicky namáhaných konštrukciách je možné fyzické aj chemické poškodenie betónu. Chemický útok je však oveľa bežnejší a má dve hlavné príčiny: útok kyselinou a útok síranom. V priemysle odpadových vôd sa mechanizmus pôsobenia kyseliny bežne označuje ako mikrobiálna korózia (MIC) – proces, pri ktorom sa sulfidy v odpadových vodách premieňajú biologickými reakciami na kyselinu sírovú. Zlúčeniny síry produkované touto reakciou prenikajú do betónovej konštrukcie a pomáhajú tak iniciovať síranovú koróziu.

Výťahové šachty – betónové jímky, ktoré sa nachádzajú v časti dojazdov výťahových šácht pod kabínami výťahu – sú jednoduchým konštrukčným systémom, ale môžu byť veľmi náchylné na presak vody, čo priamo ovplyvní štrukturálnu a mechanickú integritu výťahového systému. Nasledujúca prípadová štúdia hodnotí rôzne metódy hydroizolácie výťahových šácht s ohľadom na ich spoľahlivosť, prístupnosť, údržbu a dlhodobú životnosť. Zvláštny dôraz sa kladie na kryštalickú hydroizoláciu a jej realizáciu ako dlhodobého riešenia v novostavbách a sanačných technikách pri opravách netesných existujúcich výťahových šácht.

Životnosť betónovej konštrukcie je neoddeliteľne spojená s jej pevnosťou, odolnosťou a trvanlivosťou čo má vplyv na životné prostredie . Zvýšením úžitkových vlastností betónu a jeho životnosti sa zníži jeho vplyv na životné prostredie.